Brušná diastáza u detí vo veku tri až šesť rokov je vlastne relatívne bežný stav, kde priamy brušný sval nie je ešte úplne spojený v stredovej línii. V tomto veku je to často ešte fyziologický jav, ktorý sa môže sám upraviť s rastom a správnym pohybovým rozvojom. Plávanie ponúka niečo, čo suchá zem nedokáže.
– voda prirodzene odľahčuje telo a zároveň kladie rovnomerný odpor zo všetkých strán. Tým aktivuje hlboké stabilizačné svaly vrátane priečneho brušného svalu, ktorý je pri diastáze kľúčový, a to bez nadmerného zaťaženia priameho brušného svalu. Pri brušnej diastáze voda núti telo zapájať priečny brušný sval na udržanie polohy , čo je presne ten sval, ktorý drží oba priame svaly pohromade.
Splývavá poloha na bruchu s oporou rodiča pod hrudníkom je ideálna – dieťa prirodzene aktivuje celý predný reťazec bez toho, aby zvyšovalo vnútrobrušný tlak. Aktívny rodič je tu naozaj dôležitý element.
Keď rodič drží dieťa pri pohyboch v horizontálnej polohe a jemne ho vedie cez vlnivé pohyby tela, stimuluje presne tie vzory, ktoré podporujú správne zapájanie hlbokého stabilizačného systému.
Čomu sa vyhýbame?
Dôležité je vyhýbať sa pohybom, kde dieťa silno predkláňa trup alebo vykonáva pohyby zvyšujúce vnútrobrušný tlak.
Namiesto toho sú ideálne:
- splývavé polohy na bruchu s oporou rodiča
- jemné rotačné pohyby trupu
- pohyby, kde dieťa intuitívne vlní chrbticou
Záver:
Voda ako prostredie umožňuje deťom objavovať pohyb intuitívne, bez strachu z pádu, čo v tomto veku výrazne podporuje rozvoj telesnej schránky a hlbokej svalovej koordinácie.
